Vianočný minišpeciál

Keď som tento týždeň cestovala vlakom, prisadol si ku mne jeden pán. Bolo na ňom vidieť, že sa čosi stalo, a že je bez domova. Vo vlaku boli voľné miesta ale on si prisadol práve ku mne. Prvé čo mi prešlo hlavou bolo to, že prečo si ku mne vlastne sadol. Zmocnil sa ma akýsi strach. Niečo si mrmlal popod nos, ale veľmi som mu nerozumela. Nevedela som, čo od neho môžem očakávať. V jednej chvíli si pán siahol do vnútorného vrecka bundy a vytiahol fotky. Oči sa mu rozžiarili, a ja som sa už len prichytila pri tom, ako si s ním tie fotky prezerám. Bol na nich on. On s motorkou, na inej zas s akýmsi dieťaťom. Robilo mu radosť i to, keď mi ukázal fotku so snežienkami. Vravel, že si ich musel odfotiť, pretože ich toľko pokope ešte nikdy nevidel. Celý čas sa usmieval. Už sme boli v cieľovej stanici, keď sme vystupovali. Na stanici som sa stretla s mojimi priateľkami a on sa pri nás opäť pristavil. Znova nám začal ukazovať svoje fotografie a mnohé veci, ktoré mal so sebou a niečo pre neho znamenali. Bol taký šťastný, že nám podával ruku, bozkával nám ruky a stále rozprával...

Ak sa človek zamyslí, čo všetko sa mohlo stať. Ten pán nám ukazoval fotky z tohto roka (boli na nich totiž dátumy), kde bol upravený, čistý, šťastný. A zrazu...

Čo my môžeme urobiť pre takýchto ľudí? Áno, možno to nie je niekedy príliš príjemné, ale dať im svoj čas. Vypočuť si ich príbeh. Ten pocit, pocit Vianoc, sa s vami bude niesť už stále.

A dnes ako očakávame príchod malého Ježiška Vám chcem zaželať, aby sa Ježiško narodil aj vo Vašich srdciach. Aby s Vami žil, nie len teraz počas týchto dní, ale počas celého roka. Aby láska, ktorá sa narodí spájala ľudí. Aby ste boli pokorní a otvorení ľuďom, pretože nikdy neviete, kto potrebuje čo i len Váš úsmev. Čím viac dáte, tým viac dostanete. Aby svetlá, ktoré sa dnes rozsvietia vo všetkých príbytkoch sa stali svetlom v tmách. Aby ste si dokázali odpustiť. Aby ste dokázali robiť i malé veci s veľkou láskou... naučili sa milovať.