Som rebelka

V ďalšej časti nášho inšpiratívneho maratónu rozhovorov vám dnes chcem predstaviť šikovnú Kamilku, s ktorou sa nikdy nudiť nebudete. Dokončí všetko, do čoho sa pustí a sama je pre každú srandu. Je jednou z tých, ktorej, keď poviete, že sa to nedá, ona vezme a urobí to.

Ak by si mala stráviť rok niekde osamote, na akom mieste by to malo byť, aby to bolo pre teba príjemné?

Nooo, tak toto je veľmi zaujímavá otázka. Neviem prečo, ale spomenula som si na ten film Stroskotanec. :D Ale moja predstava o nejakom takom mieste je dosť jasná. Nie veľmi teplo, nie veľká zima, teplota tak akurát. Veľa prírody a zelene okolo, možno more alebo voda na vodné aktivity, mohli by tam byť aj nejaké kopce na turistiku... Jednoducho veľa atrakcií, aby som sa tam za ten rok nenudila. :D

Ak by si si mohla vybrať nejakú super schopnosť, ktorá by to bola? A prečo?

Niekto by si možno želal silu, rozum... Mňa vždy lákala predstava čítania ľudí a ich myšlienok. A prečo? Podľa mňa by sa tým dalo mnohým pomôcť. Veď človek je tak komplikované ale pritom tak krásne stvorenie.

Stala si sa aktívnou členkou spoločenstva. Čo ťa sem priviedlo a ako vidíš svoje poslanie?

Priviedlo? Ani neviem. Cesty človeka sú nevyspytateľné. Možno túžba zažiť niečo nové, niečo sa naučiť, získať nových priateľov. Ale som rada, že som tu, že môžem napĺňať svoje poslanie. To, že môžem svoj voľný čas využívať zmysluplne a naučiť sa veľa nových vecí, predávať skúsenosti mladším, naučiť sa pracovať s deťmi či mládežou... Je toho veľa. Ale podľa mňa je dôležité všetko robiť s láskou.

Ako si objavila svoje povolanie?

Tak toto je tiež celkom zaujímavý príbeh, kedy som ani sama netušila, čo by som chcela v živote robiť. V deviatom ročníku na základke som nevedela na čo konkrétne sa chcem špecializovať, tak ako inak, gymko to istilo. Na gymku ma chytila asi puberta (neviem ako inak to nazvať) a prvé dva roky ma akosi škola nebavila. Rebelovala som. V treťom ročníku som už mala jasnú predstavu, že chcem študovať prírodné vedy - kombinácia matematika a biológia. Tak som sa na to aj orientovala počas príprav na maturitu. Ale ako to býva, človek mieni a stále sa niečo zmení, tak to bolo aj u mňa. Pred maturitou, v marci som si podala prihlášku na výšku, ale v úplne inej kombinácii a to matematika - informatika. Začali ma totiž baviť počítače. Zmaturovala som z biológie a matematiky, šťastná, že mám v hlave jasný cieľ čo chcem študovať. Prišla som domov. A v tom mi moja mama nasadila chrobáka do hlavy. Myslíš, že ťa to bude baviť? Veď ty si technický typ... Opäť sa vynorilo kopec myšlienok a otázok. Tak som sadla za počítač a začala hľadať. Nakoniec som sa rozhodla podať prihlášku na TUKE (Technická univerzita v Košiciach) v posledný možný termín koncom mája po maturite. Išla som do niečoho nového, keďže o geodézii som dovtedy nemala ani tušenie. A tak poctivo študujem už tretí rok, ale je to super a som šťastná. Aj keď nie vždy je to jednoduché...

Kamilka, viem, že rada skúšaš nové veci. Je niečo čo by si chcela v živote vyskúšať a čo ťa láka?

Myslím, že je toho ešte veľa. Láka ma cestovanie, extrémne športy... Ale určite by som chcela raz vyskúšať bungee jumping. :D

Je pravdou, že kedysi si hrávala futbal za Humenné? Na akej pozícii si bola a čomu sa venuješ teraz?

Keďže odmalička som taký "chlapčenský pupok" a bábiky boli pre mňa tabu, tak jedna z vecí, ktorá ma okrem autíčok lákala, bol samozrejme futbal. Ešte keď som bola menšia, tak to boli susedské zápasy pod bytovkou, kde sa zapájali aj otcovia. Postupne ako som rástla, tak ma to zavialo na humenské trávniky. Začínala som pri menších dievčatách a skončila pri ženách. Hrala som na rôznych pozíciách, či už útok, obrana, ale ani bránka mi nebola cudzia. Po 7 rokoch tvrdých súbojov si to odniesli kolená, a tak som s futbalom musela skončiť. Teraz sa venujem všetkému možnému, ale už len rekreačne. Či je to volejbal, stolný tenis, bedminton, bicykel, posilka a mnoho ďalšieho, tak futbal ostáva mojou srdcovkou a som šťastná, keď si ho môžem hocikedy zahrať. :)

Predstav si, že by si sa stala slávnou osobou a všetci by čakali na tvoj príhovor. Čo by si im povedala?

Dámy a páni... Svetový mier. :D Ale nie. Možno by som len chcela povedať to, že nech si ide každý za tým, po čom jeho srdce túži. Pretože každý z nás je jedinečný a úžasný. Nebojme sa robiť to, čo nás napĺňa tak, aby sme boli šťastní. Pretože šťastný človek, je krásny človek. :)