Ľúbezná deva

Chcela by som vám dnes predstaviť mladú a talentovanú Libušku, ktorá odštartuje náš maratón inšpiratívnych rozhovorov, ktoré som sa vám rozhodla ponúknuť. Libuška nám môže byť vzorom v mnohých veciach, pretože to čo robí, robí srdcom i dušou. Svojimi malými radosťami dokáže každému človeku vyčariť úsmev na tvári a pohladiť srdce. Nechýba jej odvaha k veciam Božím a samozrejme ani pokora.

Čím/kým si chcela byť, keď si bola malá?

Odjakživa som mala veľmi jasnú predstavu, čím chcem byť až budem veľká. (Nie, ovocím do Jogobely nie :D ). Mojím snom vždy bolo stať sa učiteľkou. Pamätám si totiž, že som sa často hrávala "na triedu" - moji plyšáci boli žiaci a veľký zošit v tvrdom žltom obale bola triedna kniha, do ktorej som si zapisovala známky a poznámky. Myslím, že to súviselo s mojím silným nutkaním stále niečo organizovať - buď seba, no omnoho radšej iných. Musím povedať, že mi to vydržalo dosť dlho, pretože s ohľadom na tento detský sen som sa orientovala aj pri výbere vysokej školy na učiteľský smer. Po čase som však zistila, že tá predstava, zanietenie a vášeň, s ktorou som do toho išla je diametrálne odlišná od reality slovenského školstva. Tak som si dokončila 1. stupeň a rozhodla sa pre hneď druhé najkrajšie povolanie aké človek môže vykonávať ( aspoň podľa mňa) - lekár. No na učenie som nezanevrela. Stále je to moje hobby, baví ma to a v budúcnosti by som chcela tieto dve profesie prepojiť. Je to však ešte ďaleko, ale verím, že sa to podarí...

Akú vlastnosť by si označila za tú, ktorá ťa najviac charakterizuje a prečo?

Fúúúha, to je jedna z tých ťažkých otázok, na ktoré človek dlho hľadá odpoveď. Neviem... je obtiažne vybrať jednu definujúcu vlastnosť...možno úprimnosť? Asi preto, že si vážim otvorených priamočiarych ľudí, ktorí sa na nič nehrajú a sú samí sebou. To isté sa snažím praktizovať vo svojom živote aj ja. :)

Máš nejaký vzor, prípadne človeka, ktorý je tvojím vzorom?

Určite áno, tak ako každý. Neupínam sa však len na jeden vzor, jedného konkrétneho človeka. Mojimi vzormi sú ľudia, ktorí sa pohybujú okolo mňa a vážim si ich. V každej oblasti svojho života považujem za vzor niekoho iného a mení sa to s pribúdajúcimi skúsenosťami, vekom alebo zmenou prostredia. Určite však ide o ľudí z môjho okolia. Nemávam ako vzory nejaké slávne osobnosti z prostého dôvodu - nepoznám ich bežný život, čo je pre mňa zásadná podmienka.

Keby si mohla byť zvieratkom, aké zvieratko by to bolo?

Jednoznačne panda. :D Milujem tie zvieratká. Okrem toho, že sú veľmi rozkošné, tak sa mi páči ich životný štýl - váľať sa, gúľať sa, jesť a spať. :D

Vieme o tebe, že sa venuješ Handmade tvorbe. Ako si sa k tomu dostala a čo ťa inšpirovalo?

Vždy som mala rada ručnú prácu a veľmi ochotne som plnila rôzne tvorivé úlohy. Baví ma vymýšľať si a vyrábať si vlastné produkty a zároveň mám potrebu rozvíjať kreatívnu stránku svojho života. Dlho som však hľadala oblasť tvorby, ktorá by mi vyhovovala najviac. Pýtala som sa samej seba v čom som dobrá a čo ma baví. Dopracovala som sa k tomu, že milujem písať, vypisovať, prepisovať a som celkom závislá na všetkých písacích nástrojoch - perá, ceruzky, fixy, farby... No samo o sebe sa mi to zdalo málo. Raz som však premýšľala nad nejakým originálnym handmade darčekom pre mamku na narodeniny a napadlo mi, že kúpim plátenú tašku a vypíšem ju nejakým príjemným citátom z Biblie. Chytilo ma to a tak som teda aj prišla na oblasť tvorby, ktorá je naozaj môj šialok kávy. :D Vyrábam teda rôzne kreslené a písané potlače na plátené tašky, vrecúška, ruksaky, tričká. Zvyčajne sa jedná o darčeky pre rodinu, kamarátov, po prípade, keď si chcem urobiť radosť. Inšpiráciu čerpám všade možne, ale vzhľadom na to, že môj výrobok najčastejšie býva darčekom, mojím cieľom je čo najlepšie ním vystihnúť daného adresáta. :)

Je pravdou, že si kedysi tancovala v ľudovom súbore? Ako dlho si tancovala? Chýba ti to niekedy?

Áno, je to naozaj pravda. Začínala som už ako päť ročná detskom folklórnom súbore a postupne som prešla do "veľkého" súboru. Musím sa priznať, že neviem presne, kedy som ukončila pôsobenie, ale dohromady by to malo byť približne 11 odtancovaných rokov. Bola to veľká a veľmi dôležitá časť môjho života, ktorá mi veľa dala - najmä lásku k folklóru, tancu a tradíciám. Okrem iného aj mnoho zážitkov, možností, skúseností... Vďaka súboru som mohla navštíviť krajiny a mestá, do ktorých by sa mi v takom období a možno ani v inom nepodarilo dostať. Po skončení v súbore som bola čiastočne rada, že mám po dlhej dobe viac času pre seba, a že už je koniec všetkej tej drine, no dnes viem, že mi folklór veľmi chýba, a že je to moja srdcová záležitosť. Dokonca sa k tancovaniu vo folklórnom súbore v blízkej budúcnosti plánujem vrátiť. Či sa to aj naozaj podarí je ešte otázne, ale ja pevne verím, že áno.

Máš nejaký odkaz, ktorý by si chcela venovať ostatným?

Po tejto otázke cítim istú zodpovednosť správneho výberu. :) Myslím, že môj odkaz by znel nejak takto: Milí čítajúci, ste vzácni, veľmi dôležití a jedineční presne takí, akí ste. Nie je teda dôležité snažiť sa byť niekým iným. To, akí ste, v akom prostredí sa nachádzate a s kým sa stretávate nie je náhoda. Všetko má zmysel a je úplne v poriadku - podriadené tomu, čo práve vo svojom živote potrebujete. Preto sa nenechávajte pohltiť svetom ani okolnosťami... Práve naopak. Pokúste sa mať nadhľad - učte sa hľadieť nad horizont. Ako? Mám na to jednoduchú pomôcku: Keď kráčate po ulici, skúste si okrem vecí vo vašom polí všímať širší rozmer - výšku budov, panorámu v diaľke, komplexný obraz ulice... Ak sa vám to podarí, znamená to, že máte nadhľad - a presne ten je dôležitý aj vo vašom všednom dni. S ním môžete na všetko hľadieť uvoľnene... aj na ľudí... v takom prípade už nepotrebujete byť niekým iným a stávate sa tou jedinečnou, dôležitou a vzácnou osobou...