Creative soul

Počuli ste už niekedy volajúci hlas kreativity? Pustili ste sa niekedy bezhlavo za tým, po čom vaše srdce túži? Janka, bez váhania odpovedala na túto Božiu výzvu a venuje sa tomu, čo miluje. Je kreatívna, dokáže vyčarovať z mála veľa a je hlasom, ktorý by chceli stretnúť v živote mnohí. Je generáciou, ktorá svojou silou dokáže zmeniť svet. 

Aký bol tvoj najväčší detský sen a ako sa premieta do dospelosti?

Ja som mala v detstve strašne veľa snov a keď by som si mala spomenúť na jeden, tak keď som bola malá, chcela som byť módna návrhárka. A naozaj som rodičov presviedčala o tom, že toto je posledná vec, ktorú chcem a budem reálne robiť, ale ako to býva, aj to ma prešlo. Rada som stavala stany, všade kde sa dalo, musel byť nejaký stan alebo bunker. Mala som rada také miesta, kde sa dalo zašívať a skryť sa. Vždy som rada objavovala nejaké miesta medzi stromami alebo niekde a skryla som sa tam. Do dospelosti sa mi to premietlo tak, že aj teraz mám rada také netradičné miesta na bývanie a vždy ma očaria tajné zákutia. Som taký zašívací samotársky typ (aj keď sa to možno nezdá).

Ak by si mohla mať v živote garantovanú vec, aká by to bola?

Že nikto z mojich blízkych ľudí nezomrie. Neviem, toho sa najviac obávam, neviem si to predstaviť. Lebo aj dnes som nad tým premýšľala, aby všetci, čo sú okolo mňa teraz, tu boli stále. Tak asi to by som chcela mať garantované. A vlastne asi nič iné.

Si veľmi kreatívna. A jednou z tvojich vášní je fotenie. Ako si sa dostala k foteniu a máš nejaký plán do budúcnosti?

No, to viem úplne presne. Foteniu som sa začala venovať preto, lebo... Boli také dva dôvody. Prvý bol, že ja som na fotkách vyzerala hrozne a preto som chcela byť ten, kto tie fotky robí, aby som na nich nemusela byť. A druhý dôvod bol ten, že som našla idol v jednej fotografke a doteraz ju mám veľmi rada. Ona bola takým mojim vzorom, mala krásne fotografie a páčila sa mi aj ako osoba, aj keď som ju nepoznala osobne. Ona bola tým, kto ma poháňal vpred a dal mi inšpiráciu. Dala mi poznať to, čo sa mi naozaj páči, lebo vďaka nej som objavila veľa vecí, ktoré sa mi začali páčiť a s ktorými som sa možno nestretla. Ale vlastne tým hlavným dôvodom bolo práve to, že ja som, možno je to vtipné, neznášala seba na tých fotografiách. Mám mnoho nedokonalosti a na tých fotkách boli zvýraznené. A toto bol jeden z tých dôvodov prečo mi to vyhovovalo. Pán Boh vedel ako ma k tomu priviesť. :D A či v tom chcem pokračovať? Tak mala som veľa takých období, keď som si myslela, že už fotiť nebudem, nejak som tomu nedávala budúcnosť, potom som zase mala obdobie, keď som sa tomu chcela venovať profesionálne a teraz, keďže študujem reklamu, tak mi to tam nejako pasuje a verím tomu, že sa tomu budem venovať. Neviem síce či chcem, aby to bolo mojím živobytím, ale robím to rada a milujem tú voľnosť vo fotení, že si fotím to, čo chcem ja a čo si vymyslím. Je to môj názor, moje fotky (akékoľvek sú) som ja. Teraz som začala viac fotiť a teším sa z toho. Verím tomu, že budem fotiť do konca života, len neviem čo a koho a neviem, ako to bude vyzerať. A neviem čo bude moja práca. Do toho čo teraz študujem a čo by som v budúcnosti chcela robiť sa mi hodí, že to viem aspoň trochu, alebo ovládam, a že som s tým začala.

Aké boli tvoje začiatky v spoločenstve a čo by si odkázala mladším, tým, ktorí sa možno boja vstúpiť do neznámeho?

Podľa mňa som ja práve tá, kto sa bojí ísť do nových skupín, tak som rada, že to môžem povedať ja, lebo som veľký introvert. Som nesmelá v každom novom prostredí do ktorého prídem a smelá len tam, kde som dlho, a to je doma a v spoločenstve . Väčšinou tam nič nepoviem, len stojím a potom tam prestanem chodiť. A preto by som poradila všetkým, aby dokázali nabrať odvahu ísť a osmeliť sa, aj keď to na začiatku bude vyzerať zle, keď tam budete stáť sami a nik sa s vami nebude rozprávať alebo, že sa budete cítiť trápne alebo, že tam budete krátko. Skúste si zobrať nejakú kamarátku/kamaráta a bude vám ľahšie vojsť do nejakého spoločenstva. A pre tých smelých len proste choďte! Nerozmýšľajte nad tým príliš. Keď uvidíte nejakú ponuku, nebojte sa tam ostať, aj keď zo začiatku to bude vyzerať hrozne alebo sa budete nudiť. Len sa proste prekonávajte a prekonávajte a potom to bude dobré. Možno tam nájdete niečo, čo hľadáte. A ešte by som vám chcela odkázať, že život v spoločenstve je naozaj obohacujúci. Rastiete osobnostne, získavate priateľstvá, nachádzate tým druhý domov, ale samozrejme niečo aj ponúkate - svoje srdce a námahu.

Si známa aj tým, že sa, podobne ako Libuška, venuješ takej handmade tvorbe. Čomu sa teda venuješ ty a čo ťa inšpirovalo?

Nemám konkrétnu vec/techniku handmade, ktorej by som sa venovala, ale handmade strašne milujem. Milujem niečo vyrábať a tvoriť. Čokoľvek. A stále niečo iné. Väčšinou to vzniká z tej potreby, že niečo chcem mať, že si niečo vymyslím a reálne to neviem dostať v obchode. Napríklad som si robila folklórne hodinky lebo som ich veľmi chcela a nikto ich nepredával. Takže väčšinou to vzniká z potreby, že si chcem niečo vyrobiť sama, je to aj lacnejšie a po ďalšie, mi to robí obrovskú radosť. Nie je vec, v ktorej by som sa cítila tak doma ako v "handmade". Dokonca ani fotenie nie je pre mňa tak komfortné ako je handmade. Napríklad včera som mala taký handmade maratón a celý večer som si vyrábala nejaké veci. Len tak. Proste z vecí, čo mám. Snažím sa čo najviac toho skúsiť, pretože sa mi to páči a zaujíma ma to. Chcela by som získať zručnosť v rôznych technikách, napríklad sa momentálne veľmi zaujímam o modrotlač a možno z toho aj niečo bude... :D

Aké miesto alebo krajinu by si chcela navštíviť a prečo?

Je veľmi veľa krajín, ktoré by som chcela navštíviť. Vždy som mala sen ísť do JAR. Dúfam, že keď to teraz budú čítať čitatelia, že to bude geograficky správne povedané. Mám pocit, že je tam rezervácia slonov a dá sa na tých slonoch jazdiť, starať sa o nich, a teda s tými slonmi byť. Tak ako sa tu na Slovensku dá starať o nejakého koňa, tak tam sa dá o slony. Mám veľmi rada slony a z časti je to pre mňa najobľúbenejšie zviera, pretože mi príde také majestátne a zároveň také pokorné, milé a priateľské. Najnovšie ma veľmi láka Island. Je tam veľa krásnych miest, príroda, a aj tí ľudia sú tam strašne dobrí a je ich veľmi málo. Sú tam na turistov zvyknutí a priateľskí. Ľudia tam chodia pozorovať delfíny alebo veľryby. Sú tam gejzíry a je tam veľmi, veľmi pekne. Cítim z tej krajiny slobodu, voľnosť, bezpečie a verím, že keby som tam prišla, tak by som bola doma a samozrejme, bola by som očarená... Toto je taký môj najbližší sen, že by som chcela ísť na Island a tá Juhoafrická republika je asi takým životným, tak ak sa tam niekedy dostanem tak to bude sranda.

Ak by si mohla poslať tridsaťsekundovú správu celému svetu, čo by si povedala?

Pre tých, ktorí čítajú rýchlo, tak vám poviem... Je to dosť ťažké, vopred sa ospravedlňujem za to čo nepoviem, lebo je veľa vecí ktoré sa nedajú zahrnúť do 3O-sekundovej správy. To, čo cítim tak silným je to, že sa nebojte bojovať za veci, ktoré sú správne. Buďte vždy originálni. Nesnažte sa nikoho kopírovať, ale inšpirujte sa ostatnými. Nebojte sa snívať a používať svoju fantáziu. Myslím si, že všetci ju máme obrovskú, ale málo kto ju rozvíja. A asi ešte to, že buďte takí pozitívni a nikdy nepozerajte na človeka, že ten je dobrý a ten zlý, ale snažte sa ho obhajovať, keď ho niekto dáva dole, ale zase, keď sa on cíti, že je hore, tak mu pomôžte k pokore. Zaujímajte sa o svet, o to čo je dookola. Buďte čo najviac vzdelaní a rozhľadení. Mám vás rada priatelia. ;) Ktokoľvek to bude čítať.